Nevyznám sa v hluku nádraží
Ani v tichu rozospatých miest
Nepoznám dobre prúdy riek
Plávať proti, či sa nechať niesť
Nerozumiem svojim kartám
A ani pravidlám tohto života
Neriadim sa hviezdami na nebi
A občas na brehoch stroskotám
Netuším čo je dnes umením
To čo haníte, je pre mňa krásne
Nevyznám sa v tvojich očiach
Sú plne mňa a zároveň prázdne
Neviem možno ešte kadiaľ isť
Robím chyby, nie som dokonalá
No nedokážem žiť len tak napoly
To jediné by som vždy ľutovala..
Komentáre
chcelo by to niečo múdre,alebo