Karty
04.10.2007 20:31:57
nášho osudu...
Mám noci zaplnené desivými snami
ako nebo korenené čiernymi vranami
tak teraz rozhodni, čo bude s nami
keď túto hru hráš s osudovými kartami
Čo bude od teraz závisí len od teba
tak vyber tomuto vzťahu dáku formu
či spoločne do pekla, možno aj do neba
či každý sám v ústrety osudu svojmu
vykladám na stôl moje malé karty
no ty určuješ tomu medzi nami meno
zamotali sme si životy ako sa patrí
žiaľ ani jeden nehráme verziu demo
A hoci poznám dobre tvoje zbrane
netrúfam si tipnúť čo od teraz bude
neviem to vyčítať zo svojej krehkej dlane
možno byť každý sám je ten náš údel
Ty držíš vo svojich rukách karty osudu
tak prečítaj z nich už konečne niečo
nech sú hocako zlé, iné už nebudú
márne sa tisíc krát budeme pýtať prečo
Komentáre
hmm
toto je
krásne dielko..môžem ho preposlať?..)))
vnimava
Až teraz som objavila Tvoju báseň
vykladám na stôl moje malé karty
no ty určuješ tomu medzi nami meno
zamotali sme si životy fakt jak sa patrí
žiaľ ani jeden nehráme verziu demo
Čo keby si sa s tým ešte trochu pohrala. Toto je iba námet... (ešte tak vymyslieť náhradu za slovo patrí... karty/ patrí - moc neladí)
Vykladám na stôl moje malé karty
ty určuješ medzi nami meno
zamotali sme si životy ako sa patrí
škoda, že nehráme verziu demo
marthi
dakujem za spatnu vazbu, aj pre mna je to viac o obsahu ako o forme teraz, je to o bezmocnosti nieco riesit na uvod vztahu, ked to rozhodnutie ci ano, ci nie, alebo ci kamarati, ci milenci, ci par, je v rukach toho druheho...